Pojem antisemitizmus sa používa od polovice devätnásteho storočia na označenie nevraživosti a iných foriem negatívneho vzťahu k Židom ako príslušníkom etnickej skupiny, resp. k vyznávačom judaizmu, ktorý je náboženskou vierou Židov. Antisemitizmus má rozmanité podoby – od spontánnych prejavov nedôvery voči Židom na úrovni sociálnych kontaktov v každodennom živote ľudí cez nenávistné teórie (xenofóbno-rasistické, konšpiračné) o úlohe Židov vo vývoji jednotlivých krajín i celého sveta až po programy politických strán a jednotlivcov pretavené do štátnych politík zacielených na diskrimináciu a prenasledovanie Židov.
Autorstvo pojmu antisemitizmus sa dlhé roky pripisovalo nemeckému protižidovskému publicistovi Wilhelmovi Marrovi, ktorý hlásal antisemitské názory a považoval sa za antisemitu. Podrobnejší výskum však ukázal, že tento vyznávač rasistických teórií iba prebral termín antisemitizmus z dobovej nemeckej literatúry, predovšetkým zo staršej encyklopedickej publikácie. Marr považoval Židov za jediných predstaviteľov „semitskej rasy“, preto používal tento termín výlučne vo vzťahu ku nim. Keďže počas neskoršieho vývoja v Európe a vo svete bolo prenasledovanie Židov pevne späté s termínom antisemitizmus, používa sa tento termín aj dnes výlučne na charakteristiku vzťahov Nežidov k Židom, nie k príslušníkom iných národov patriacich k semitskej jazykovej skupine (napríklad k Arabom). Nositelia protižidovských názorov, ktorí sa podobne ako Marr hlásili k antisemitizmu, zameriavali svoje útoky a diskriminačnú politiku výlučne proti Židom ako etnickej a náboženskej skupine, nie proti nejakej inej národnostnej alebo konfesionálnej komunite.
Podľa toho, aký prvok identity Židov zdôrazňujú nositelia protižidovských názorov, je možné rozdeliť antisemitizmus na niekoľko druhov.
Jedným z nich je antisemitizmus náboženský, prejavujúci sa v podobe antijudaizmu. V kresťanskom prostredí antijudaizmus vznikol v druhom storočí nášho letopočtu ako reakcia na to, že Židia odmietli prijať kresťanstvo (hoci prvými kresťanmi boli práve oni) a neuznali Ježiša Krista za mesiáša (hoci podľa všetkých dostupných svedectiev vrátane Biblie bol Ježiš Kristus Židom, rabínom). Kresťanský antijudaizmus živilo presvedčenie, že Židia ako príslušníci náboženského spoločenstva sú zodpovední za ukrižovanie Krista. V mnohých kresťanských cirkvách toto presvedčenia pretrvávalo až do 20. storočia. Dnešná katolícka cirkev sa od neho dištancuje a odsudzuje všetky prejavy nenávisti voči Židom vrátane tých, ktoré sú motivované nábožensky. Náboženský antisemitizmus sa v súčasnosti prejavuje nielen v kresťanskom prostredí, ale je rozšírený aj v moslimskom prostredí, najmä medzi stúpencami radikálnych, resp. fundamentalistických interpretácii islamu.
Ďalšou formou antisemitizmu je antisemitizmus rasový, ktorý vznikol v Európe v devätnástom storočí. Vo viacerých krajinách (v Nemecku, Rusku, v krajinách strednej Európy a inde) sa rasový antisemitizmus spojil s rôznymi podobami radikálneho etnického nacionalizmu. Klasickým príkladom bolo v dvadsiatom storočí nacistické hnutie v Nemecku, ktoré pozdvihlo rasový antisemitizmus na úroveň štátnej politiky a doviedlo ho až do masového vyvražďovania židovského obyvateľstva počas druhej svetovej vojny v Európe (holokaust).
Keď po druhej svetovej vojne na základe rozhodnutia OSN vznikol na území Palestíny židovský demokratický štát Izrael, tradičný antisemitizmus rozšíril svoj záber – už to boli nielen útoky na Židov ako príslušníkov etnickej alebo náboženskej komunity, ale aj útoky na židovský štát, na jeho právo na existenciu a na obranu proti vonkajšej agresii. Od konca dvadsiateho storočia sa preto používa pojem nový antisemitizmus, ktorý je totožný s pojmom antisionizmus (sionizmus je ideovo-politický koncept budovania židovského štátu v Palestíne). Protižidovská povaha antisionizmu ako novej formy antisemitizmu spočíva v odmietaní národných ašpirácií Židov a práva Izraela ako národného štátu Židov na existenciu. Nositeľmi nového antisemitizmu sú režimy tých arabských štátov, ktoré neuznávajú Izrael, ako aj členovia ľavicovo-radikálnych a pravicovo-extrémistických skupín v Európe.