Etnicita je termín vyjadrujúci špecifickosť, odlišnosť rôznych skupín ľudí na základe ich spoločného pôvodu, používaného jazyka a kultúry, ku ktorej sa hlásia. Tieto skupiny používajú pre vlastné označenie určité názvy, ich členovia sú voči sebe solidárni a spája ich pocit spolupatričnosti.
Takéto skupiny spravidla žijú kompaktne na určitých územiach, hoci ich príslušníci sa môžu v dôsledku skupinových alebo individuálnych presunov nachádzať aj mimo týchto území. Aj vtedy sa však s týmito skupinami identifikujú a považujú svoju väzbu na ne (pôvod, jazyk, kultúru) za dôležitý prvok osobnej identity.
Etnicita, pôvod, príslušnosť k určitej etnickej skupine môžu často ovplyvňovať osudy ľudí väčšmi než akékoľvek ich iné charakteristiky – sociálne, ekonomické, vzdelanostné, vekové, názorové a pod. Veľa závisí od toho, ako sa v minulosti vyvíjali či ako sa vyvíjajú v súčasnosti vzťahy medzi rôznymi etnickými spoločenstvami žijúcimi na tých istých alebo susedných územiach. Dôležité je, aká forma spoločensko-politického usporiadania existuje v konkrétnej krajine – či ide o demokraciu, ktorá napomáha slobodnému rozvoju etnických spoločenstiev a pokojnému spolunažívaniu ľudí rôznych národností, alebo je to nedemokratická forma vlády, ktorá potláča slobodu a presadzuje dominanciu určitých skupín (najčastejšie väčšinových) na úkor iných (najčastejšie menšinových).
Etnicita je jedným z hlavných faktorov pri formovaní spoločenstiev definovaných pôvodom, jazykom, kultúrou a príslušnosťou k určitému územiu. Tieto spoločenstvá sa môžu odlišovať stupňom svojho rozvoja a sociálnou organizáciou: môže to byť rod (klan), kmeň, národnosť či národ. Vo všetkých týchto spoločenstvách však existuje niečo, čo ich príslušníkov vnútorne spája – je to práve etnicita.
Vznik a formovanie etnika (etnogenéza) je zložitý historický proces, ktorý ovplyvňujú rozličné faktory – osobitosti hospodárskej činnosti, prírodné podmienky, zemepisné charakteristiky a ďalšie. Pôsobenie týchto faktorov napokon prispieva k tomu, že sa rôzne etniká vyznačujú špecifickými črtami duchovnej a materiálnej kultúry, špecifickým spôsobom života a ich príslušníci dokonca nadobúdajú určité spoločné (skupinové) psychologické charakteristiky. Etniká sa tiež prejavujú spoločným sebauvedomením, ktorého súčasťou sú predstavy o spoločnom pôvode.
Etnicita nie je statická charakteristika, nie daná raz a navždy. Etnický vývoj môže viesť ku konsolidácii, k posilneniu prvkov vnútornej súdržnosti, dokonca k expanzii etnika – ale na druhej strane môže smerovať aj k asimilácii, oslabeniu alebo úplnej strate špecifických čŕt odlišujúcich jedno etnikum od druhého. Dejiny poznajú aj jedno, aj druhé.
Etnická identita sa skladá z vedomostí o vlastnej etnickej skupine, z uvedomenia si príslušnosti k nej na základe spoločných charakteristík, ako aj z hodnotenia určitých vlastností svojej etnickej skupiny, dôležitosti členstva v nej, vzťahu k tomuto členstvu. Etnická identita je súčasťou širšej sociálnej identity jednotlivca.
V spoločnostiach, v ktorých žijú viaceré etnické spoločenstvá (národy, národnosti), závisí podoba občianskeho spolunažívania aj od toho, ako obyvatelia vnímajú vlastnú etnicitu a etnicitu príslušníkov iných skupín – či v nej vidia prekážku pre spolužitie alebo, naopak, zdroj vzájomného obohatenia, motiváciu k lepšiemu spoznávaniu sa a k spolupráci. V modernej rozvinutej spoločnosti otvoreného typu existujú dobré podmienky na to, aby sa presadzovala najmä táto druhá línia.