Konšpiračné teórie sú predstavy, ktoré označujú všetky významné udalosti a javy v ľudských dejinách a vo vývoji jednotlivých krajín za výsledok sprisahaní určitých ľudí, ktorí tieto udalosti naplánovali, pripravili a uskutočnili s cieľom uspokojiť vlastné záujmy (materiálne, mocenské, politické – individuálne i skupinové). Zástancovia konšpiračných predstáv sa vyznačujú tým, že pripisujú jednotlivcom alebo ich skupinám nadštandardnú schopnosť kontrolovať a riadiť zložité spoločensko-politické procesy.
Konšpiračné teórie sú príkladom poznávacieho zlyhania, keď neschopnosť porozumieť zložitým sociálnym procesom alebo celkovému historickému vývoju vedie k snahe vysvetliť realitu zlými zámermi aktérov, ktorým sú pripisované tie najnegatívnejšie vlastnosti. Tieto predstavy sú príkladom neadekvátneho hodnotenia reality, do ktorého sa premietajú nedostatočná znalosť histórie, politiky a ekonomiky, sociálne a nacionálne fóbie, uzavretosť a neschopnosť vyrovnať sa s ťažkými životnými situáciami, najmä takými, ktoré sú spôsobované zmenami v spoločnosti. Konšpiračné teórie niekedy reagujú aj na reálne existujúce problémy, avšak svojimi falošnými interpretáciami odvádzajú spoločnosť od ich skutočného riešenia. Je to napokon v súlade s hlavnými zámermi autorov a šíriteľov konšpiračných teórií, ktorých primárnych cieľom nie je riešenie problémov, ale politické využitie ich následkov.
Nebezpečenstvo konšpiračných teórií pre spoločnosť nespočíva iba v tom, že ich prostredníctvom sa rozširujú nepravdivé informácie, falošné správy a otvorené bludy, ktoré ovplyvňujú vedomie veľkého množstva ľudí, ale najmä v tom, že ich využívajú politické sily, ktoré hľadajú v spoločnosti nejakého nepriateľa a interpretujú každý, aj čiastkový spoločenský konflikt ako súčasť boja dobra a zla. Po konšpiračných teóriách ako politickom nástroji častejšie siahajú populistické, radikálno-nacionalistické, extrémistické a rasistické sily.
Základná schéma konšpiračných teórií je jednoduchá. Podľa nich existujú nejaké skryté vplyvné skupiny (resp. organizácie) pôsobiace v prostredí, ktoré sa skladá zo značne zmanipulovaných a manipulovateľných jedincov. Tieto skryté skupiny pripravujú sprisahania, ktoré sa spravidla aj podaria, keďže ich výsledky sú známe (konflikty, krízy, katastrofy, vojenské porážky a pod.). Proti nim však stoja jednotlivci (či ich zoskupenia), ktorí poznajú pravdu a sprisahanie napokon ex post odhalia (to sú práve autori konšpiračných teórií). Konšpiračné videnie sveta je tiež pomerne jednoduché: nič v ľudskej spoločnosti, v krajine a vo svete sa nestane iba tak náhodou, ale naopak, všetko je výsledkom skrytých zámerov. Autori sprisahaneckých teórií tvrdia, že realita je iná, ako sa na prvý pohľad zdá, všetko je navzájom prepojené a všetko so všetkým súvisí.
Existujú konšpiračné teórie, ktoré „vysvetľujú“ – čiže dezinterpretujú – konkrétne historické udalosti (napríklad vraždu amerického prezidenta Johna F. Kennedyho v roku 1963, Novembrovú revolúciu 1989 v Československu alebo zrútenie budov Svetového obchodného centra v New Yorku 11. septembra 2011). Sú konšpiračné teórie, ktoré „analyzujú“, ako sa jednotlivé osobnosti, skupiny alebo organizácie (slobodomurári, cirkvi, Bilderbergská skupina, Svetový menový fond, Svetová banka, Európska únia, George Soros, britská kráľovná, rímsky pápež, Dalajláma a pod.) sprisahaneckým spôsobom usilujú o realizáciu svojich cieľov. A sú aj také, ktoré „skúmajú“ celosvetové konšpirácie a ponúkajú v súlade s nimi „celistvý“ pohľad na svet (napríklad antisemitská teória o celosvetovom židovskom sprisahaní založená na známom falzifikáte ruskej tajnej služby „Protokoly sionských mudrcov“ z 19. storočia).
Výsledky prieskumov verejnej mienky na Slovensku v posledných rokoch ukazujú, že značná časť obyvateľov podlieha konšpiračným predstavám. Čo živí konšpiračné teórie a ich rozširovanie?
Po prvé, pôsobia tu aktéri, ktorí produkujú tieto teórie (tzv. alternatívne médiá, radikálni a extrémistickí politici). Po druhé, je tu pomerne vhodné sociálne prostredie, ktoré sa často skladá z ľudí, ktorí majú pocit, že sú zbavení možnosti ovplyvňovať vývoj okolo seba, práve oni prejavujú väčší sklon veriť konšpiračným teóriám. Výskumy ukazujú, že ten, kto verí aspoň jednej konšpiračnej teórii, je náchylný prijímať tento typ vysvetlenia reality aj v iných prípadoch. Mocenské prechmaty a politické zlyhania štátnych inštitúcií tiež zohrávajú úlohu: posilňujú v niektorých ľuďoch pocit bezmocnosti a odovzdanosti. Konšpiračné teórie v poslednom období nadobúdajú masový charakter aj vďaka globalizácii a nástupu nových informačno-komunikačných technológii, predovšetkým pôsobeniu sociálnych sietí.
Je v záujme dobrého občianskeho spolunažívania, aby sa proti konšpiračným teóriám postavila hrádza z overených faktov, spoľahlivých vedeckých poznatkov, kritického myslenia a občianskej solidarity.