Ľudské práva sú neodňateľné práva, ktoré má každý človek bez ohľadu na miesto narodenia a bydliska, pohlavie, farbu pleti, etnický pôvod, náboženskú príslušnosť, štátne občianstvo, pohlavie, sexuálnu orientáciu či iné osobné charakteristiky. Všetci jednotlivci disponujú od narodenia v rovnakej miere ľudskými právami, sú si v tom rovní a nesmú byť vo výkone ľudských práv diskriminovaní. Ľudské práva sú nielen neodňateľné, ale aj nedeliteľné a navzájom prepojené.

V jednotlivých štátoch sú ľudské práva garantované zákonom. Právne normy týkajúce sa ochrany a dodržiavania ľudských práv – to sú písané pravidlá zabezpečujúce ochranu dôstojnosti a slobody jednotlivca. Medzinárodné právo v podobe deklarácií, dohovorov, zmlúv a iných dokumentov vyžaduje od národných štátov, aby bezpodmienečne plnili záväzky v tejto oblasti.

Otázky súvisiace s ľudskými právami majú univerzálny, medzinárodný charakter, preto nepatria do výlučnej pôsobnosti konkrétneho štátu. Demokratické štáty, ktoré sa svojím podpisom a ratifikáciou medzinárodných dokumentov pripojili k celosvetovému alebo k jednému z regionálnych systémov ochrany ľudských práv, túto skutočnosť uznávajú a správajú sa tak, aby výkon ľudských práv čo najväčšmi zodpovedal univerzálnym princípom. V nedemokratických štátoch vlády pod zámienkou zachovania národnej suverenity odmietajú princíp univerzálnosti ľudských práv a považujú otázky ochrany a dodržiavania ľudských práv za svoju vnútornú vec, pričom kritiku medzinárodných organizácií za porušovanie ľudských práv označujú za neprípustné zasahovanie zvonku.

Dôležitú kategóriu ľudských práv tvoria politické práva a občianske slobody. Ich realizácia priamo súvisí s účasťou ľudí na verejnom a politickom živote. V tejto oblasti sa jednotlivec dostáva do bezprostredného kontaktu so štátom a jeho inštitúciami. Ide o také práva a slobody, ako je napríklad volebné právo, petičné právo, združovacie právo, zhromažďovacie právo, právo na spravodlivý súdny proces, ale aj slobodný prístup k informáciám, sloboda tlače či náboženská sloboda. Spôsob výkonu politických práv a občianskych slobôd výrazne odlišuje demokratické štáty od nedemokratických.

Pojem ľudské práva sa prvý raz objavil vo francúzskej Deklarácii práv človeka a občana v roku 1789. Tragické skúsenosti s totalitnými režimami v 20. storočí, najmä hrôzy druhej svetovej vojny, poslúžili ako impulz k zásadnému vývoju v oblasti ľudských práv: hlavnú úlohu v ochrane ľudských práv začalo zohrávať medzinárodné právo.

Najznámejším medzinárodným ľudskoprávnym dokumentom je Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorú schválila Organizácia spojených národov v roku 1948. V roku 1966 OSN prijala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Tieto a ďalšie medzinárodné dohovory stanovili štandardy ľudských práv a záruky ich zabezpečenia a začlenenia do ústavných systémov členských štátov OSN.

Úsilie o praktické naplnenie univerzálnych princípov ľudských práv a ich ochranu získalo po druhej svetovej vojne silnú podporu najmä v Európe. V roku 1949 tu vznikla organizácia vytvárajúca rámec na výkon ľudských práv a spoluprácu európskych štátov – Rada Európy so sídlom v Štrasburgu. V roku 1950 bol podpísaný Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom bol vytvorený aj účinný mechanizmus na ochranu ľudských práv – Európsky súd pre ľudské práva.

Európska únia ako spoločenstvo demokratických štátov má silný záväzok v oblasti ochrany ľudských práv. V roku 2009 prijala Lisabonskú zmluvu, ktorej súčasťou je Charta základných práv EÚ. Sú v nej zakotvené občianske, politické, sociálne a hospodárske práva, ktoré musia rešpektovať jednotlivé členské štáty i samotná Európska únia. Európsky súd postupuje proti akémukoľvek ustanoveniu v právnych predpisoch Európskej únie, ktoré je v rozpore s Chartou, a taktiež preveruje, či sú zákony členských štátov EÚ v súlade s Chartou.

Slovenská republika vďaka členstvu v Európskej únii a v Rade Európy patrí ku skupine štátov s najefektívnejším právnym systémom ochrany ľudských práv. Dôležitou otázkou však je, do akej miery sa ľudské práva v SR vždy a bezpodmienečne dodržiavajú. V tom má naša krajina ešte stále značné rezervy.