Termín otvorená spoločnosť sa vzťahuje na typ spoločnosti vyznačujúci sa demokratickým politickým usporiadaním a slobodnými pomermi, pružnou a dynamickou sociálnou štruktúrou, vysokou mierou mobility obyvateľov, schopnosťou inovatívnych zmien, vysokou mierou kritickosti i sebakritickosti, ako aj otvorenosťou voči vonkajšiemu svetu. V otvorenej spoločnosti sú prvoradé záujmy jednotlivca, ktorý má právo slobodnej voľby vlastného svetonázoru, politických a ideových preferencií, náboženského presvedčenia a pod. V otvorenej spoločnosti sa bezpodmienečne rešpektuje právo na súkromné vlastníctvo a na súkromný život bez zásahov zvonku. Je v nej zabezpečená osobná dôstojnosť občana, ktorý využíva maximálnu mieru duchovnej slobody, pričom nesie hlavnú zodpovednosť za vlastný život.
Pojem otvorená spoločnosť prvýkrát použil v 30. rokoch dvadsiateho storočia francúzsky filozof Henry Bergson. Neskôr tento pojem i celkovú koncepciu otvorenej spoločnosti rozvinul rakúsky filozof Karl Popper, autor známeho diela Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia (1945). Jedným z Popperových žiakov je George Soros, povojnový emigrant z Maďarska, ktorý sa neskôr stal významným americkým finančníkom a filantropom. Soros vo svojich prácach skúmal podmienky na presadenie modelu otvorenej spoločnosti v rôznych krajinách. Po páde komunistických režimov v strednej a východnej Európe sa usiloval prispieť k uplatňovaniu princípov otvorenej spoločnosti prostredníctvom projektov, ktoré sieť Nadácií pre otvorenú spoločnosť realizovala v takých oblastiach ako právny štát, nezávislé súdnictvo, školstvo, zdravotníctvo, ľudské a menšinové práva, antidiskriminácia, sociálna inklúzia.
Krajina, v ktorej existuje otvorená spoločnosť, je otvorená navonok. Jej hranice sú otvorené pre vlastných občanov, ktorí chcú cestovať do iných krajín alebo tam študovať, pracovať či žiť. Jej hranice sú tiež otvorené pre občanov iných štátov, ktorí majú záujem ju navštíviť, aby bližšie spoznali jej dejiny a kultúru, nadviazali priateľské vzťahy s jej obyvateľmi alebo sa v nej aj usadili ak o to požiadajú a majú na to vážny dôvod (napríklad, ak utiekajú od prenasledovania alebo vojny). Krajina s otvorenou spoločnosťou pestuje intenzívne kontakty a spoluprácu s inými krajinami v oblasti vzdelávania, vedy, kultúry, umenia, športu, ako aj vo sfére bežných ľudských kontaktov. Pri rozvíjaní takejto spolupráce nekladie nijaké politické a ideologické prekážky, keďže je vnútorne nastavená na preberanie nových myšlienok, realizáciu inovatívnych nápadov, uplatňovanie postupov, ktoré sa inde osvedčili ako lepšie a efektívnejšie. Otvorená spoločnosť je spoločnosť slobodnej diskusie a dialógu, rešpektovania iného názoru a hľadania konsenzu (zhody) tam, kde je to možné a potrebné.
Opakom otvorenej spoločnosti je spoločnosť uzavretá, s nedemokratickým politickým usporiadaním, s absenciou občianskych slobôd a centralizovaným riadením. V uzavretej spoločnosti existuje hierarchická a nepružná sociálna štruktúra. Mobilita obyvateľov je tu obmedzená a nezávisí od schopnosti jednotlivca a jeho životných ambícií, ale od toho, ako rozhodne vrchnosť, t. j. vedúca (riadiaca) spoločenská sila (vláda, vládna strana, líder štátu), resp. od korupcie či politických konexií jednotlivca. Uzavretá spoločnosť je uzavretá aj voči vonkajšiemu svetu. Štátne inštitúcie tu úzkostlivo dbajú na to, aby do nej neprenikali nijaké „nevhodné“ myšlienky a politické posolstvá, aby do života jej obyvateľov nezasahovali cudzie kultúrne vplyvy. V uzavretej spoločnosti je komunikácia a spolupráca s inými krajinami v oblasti vzdelávania, vedy, kultúry, umenia a športu prísne regulovaná, aby zodpovedala politickým a ideologickým šablónam a mocenským záujmom režimu. Nie je tu možná slobodná diskusia; mnohé otázky sú tabuizované, dialóg sa nevedie a nesúhlas sa potláča. Režim nehľadá konsenzus s občanmi a vnucuje im svoje predstavy mocenskou cestou.
Kým otvorená spoločnosť vytvára optimálne podmienky na občianske spolunažívanie, uzavretá spoločnosť sa o to ani neusiluje, iba si od občanov vynucuje lojalitu a poslušnosť.