Pojem pluralizmus vyjadruje prístup rešpektujúci existenciu viacerých a zároveň odlišných vecí, javov, tendencií v ľudskej spoločnosti – názorov, postojov, pohľadov, náboženských presvedčení, umeleckých žánrov a štýlov, kultúrnych vzorov, životných modelov, tradícií, ale aj politických strán, občianskych iniciatív, cirkví a pod. Je to prístup k rozmanitosti príznačnej nielen pre prírodu, ale aj pre sociálnu organizáciu ľudských spoločenstiev i pre ľudstvo ako celok. Kľúčový význam pre občianske spolunažívanie má predovšetkým politický a ideový pluralizmus, pretože práve tieto dva druhy pluralizmu sú typické pre demokraciu a slobodu.

Politický pluralizmus je princíp usporiadania vzťahov v štáte, ktorý súvisí s pôsobením rozmanitých politických síl súťažiacich o podporu obyvateľstva, o získanie moci v štáte s cieľom reprezentovať občanov a presadzovať programy, ktoré občania podporili vo voľbách.

Pluralistický politický systém predpokladá existenciu viacerých strán so špecifickými stanoviskami, často odlišnými alebo aj protikladnými. Slobodná súťaž kombinuje diskusiu i konfrontáciu politických aktérov. Pluralizmus však vyžaduje, aby každá strana bezpodmienečne dodržiavala pravidlá súťaže dané ústavou, zákonmi a inými normami a aby ich neporušovala. Princíp pluralizmu je založený na akceptovaní oprávnenosti všetkých postojov a krokov okrem tých, ktoré sa zamerané na likvidáciu samotného pluralizmu. Atribútom politického pluralizmu je existencia opozície; ide však o opozíciu voči iným politickým silám, a nie voči pluralitnému systému ako takému so skrytým alebo otvoreným zámerom ho oslabiť alebo zlikvidovať.

Pre dlhodobú existenciu a reprodukciu pluralitného politického zriadenia je potrebný nielen systém viacerých strán a slobodná politická súťaž, ale aj sloboda vyjadrovania, sloboda tlače, právo občanov na zhromažďovanie a združovanie.

Princíp ideového pluralizmu odráža rozmanitosť názorov ľudí, ktorí majú spoločné záujmy, spoločný osud alebo podobné predstavy o tom, ako čo najlepšie vyriešiť existujúce problémy a vytvoriť vhodné podmienky na rozvoj spoločnosti. Občania generujú myšlienky o ich účasti na spravovaní vecí verejných v súlade s ich hodnotovým zázemím, sociálnym postavením, národnostným pôvodom, náboženským presvedčením a množstvom ďalších charakteristík. Vďaka pluralizmu vzniká priestor na diskusiu, súťaž ideí, na ich zrážky, ale aj na vzájomné ovplyvňovanie a obohacovanie. Aj tu platí pravidlo o oprávnenosti každého názoru okrem takého, ktorý sa usiluje o likvidáciu iných názorov, o likvidáciu myšlienkovej plurality ako takej.

V demokratickej spoločnosti platí ešte jedno pravidlo: v súťaži odlišných a protikladných myšlienok musí štát zostať neutrálny. Štátna ideológia je v podmienkach demokracie neprípustná, rovnako ako je neprípustný monopol moci nejakej politickej strany.

Opakom pluralizmu je usporiadanie, v ktorom sa potláča politická súťaž a ideová rozmanitosť . Tak sa správa nedemokratický, autoritársky alebo diktátorský režim, ktorý presadzuje iba jednu štátnu ideológiu a iba jednu vedúcu politickú silu v spoločnosti. Dejiny svedčia o tom, že pluralita padá ako prvá za obeť vždy vtedy, keď sa k moci dostávajú nedemokratické sily, politickí extrémisti rôzneho druhu.

Pre pluralitu – politickú, ideovú, kultúrnu, umeleckú aj akúkoľvek inú – je dôležité vnútorné nastavenie ľudí na akceptovanie odlišnosti, na jej prijímanie ako samozrejmosti, ako prirodzeného stavu. Úspešné fungovanie pluralizmu závisí okrem iného od miery tolerancie, ktorou sa obyvatelia vyznačujú. Výskumy potvrdzujú, že tolerantnejšia spoločnosť, ktorá uznáva pluralizmus ako optimálny model, dosahuje vyššiu kvalitu života a lepšie podmienky pre rozvoj všetkých svojich členov.