Právny štát je taký štát, v ktorom je pôsobenie všetkých inštitúcií verejnej moci podriadené právnym normám a základným princípom zameraným na ochranu dôstojnosti jednotlivca, na obhajobu ľudských práv a občianskych slobôd. V právnom štáte pôsobia vrcholové orgány moci v striktnom súlade so zákonmi a ich činnosť je podriadená všetkým právoplatným rozhodnutiam súdov.

Právny štát sa zásadne odlišuje od štátu, v ktorom sa vláda zakladá na režime osobnej (alebo aj „kolektívnej“) moci, pre ktorú neplatia formálne pravidlá (ústava, zákony, nariadenia a pod.), i keď oficiálne, „na papieri“ existujú. Režim právneho štátu je protikladom zvole, bezprávia, diktatúry, despotických spôsobov vládnutia. V právnom štáte nie je demokracia iba formálne hlásanou charakteristikou politického usporiadania spoločnosti, ale je jeho skutočnou podstatou, bez ktorej nemôže existovať.

Neoddeliteľnou súčasťou usporiadania právneho štátu je deľba moci. V jej rámci všetky zložky moci – zákonodarná, výkonná a súdna – postupujú v prísnom súlade so zákonom vymedzenými právomocami, prijímajú rozhodnutia a konajú iba v medziach zákona (to znamená, že robia výlučne to, čo zákon umožňuje, resp. prikazuje – na rozdiel od občanov, ktorí môžu robiť všetko, čo zákon nezakazuje), pričom navzájom rešpektujú tieto rozhodnutia. V právnom štáte funguje vyvážený systém mocenských inštitúcií, ktoré sa navzájom kontrolujú s cieľom zabrániť deformáciám, nepripustiť koncentráciu právomocí a porušovanie právnych noriem. Ústavný režim v podmienkach právneho štátu zabezpečuje, aby nijaký jednotlivý štátny orgán nedisponoval absolútnou (najvyššou) mocou a aby každá verejná inštitúcia prihliadala na právomoci iných orgánov a rešpektovala práva a záujmy ostatných.

V právnom štáte bezvýhradne platí princíp rovnosti občanov pred zákonom. To znamená, že všetci občania bez výnimky požívajú rovnakú ochranu v rámci zákona a tí z nich, ktorí sa dopúšťajú priestupkov alebo inak porušujú zákon, sú za to trestaní nezávisle od svojho sociálneho, ekonomického alebo politického postavenia. Či ide na jednej strane o verejného činiteľa (napríklad prezidenta, člena vlády či poslanca), politického lídra, resp. dobre situovaného podnikateľa, alebo na druhej strane o bežného občana – prístup ku každému z nich musí byť rovnaký.

Dôležitou súčasťou právneho štátu je systém nezávislých, nezaujatých a efektívnych súdov a ďalších inštitúcií justičného systému (napríklad orgánov prokuratúry). Princíp nezávislosti a nezaujatosti v právnom štáte musia pri svojom výkone uplatňovať aj policajné orgány (napríklad v rámci vyšetrovania).

Pre právny štát je príznačné, že samotný štát ako inštitúcia je v ňom jediným zdrojom legitímneho použitia sily (násilia) v tých, prípadoch, ktoré si takýto zásah vyžadujú (napríklad pri ochrane demokratického ústavného zriadenia alebo pri obhajobe práv občanov). V právnom štáte je neligitímne a neprípustné, aby použili silu akíkoľvek iní aktéri okrem štátnych orgánov.

Dôležitou charakteristikou právneho štátu je vymožiteľnosť práva. Nestačí totiž, aby zákony platili formálne; musia byť aj dodržiavané, a to prostredníctvom mechanizmu, ktorý od orgánov verejnej moci vyžaduje ich plnenie a v prípade , že k tomu nedochádza, vymáha ich zákonnou (napríklad súdnou) cestou.

Demokratický právny štát vyvára najlepšie podmienky na rozvoj občianskej spoločnosti. V právnom štáte rešpektuje právo samotný štát i všetky zložky spoločnosti vrátane mimovládnych organizácií, nezávislých občianskych iniciatív i jednotlivcov. Právo (zákon) tu zohráva úlohu dôležitého spojiva medzi štátom, občianskou spoločnosťou a jednotlivcami.