Diktatúra je forma politického usporiadania spoločnosti, ktorá je v protiklade s demokraciou. Podstata diktatúry spočíva v uplatňovaní neobmedzenej politickej moci určitou skupinou osôb alebo priamo nejakou osobou (diktátorom). Etablovanie diktátorských režimov má svoj charakteristický priebeh. Spočiatku dochádza k uchopeniu moci nejakou politickou skupinou alebo tzv. „silnou osobnosťou“. Takéto uchopenie moci môže byť výsledkom násilných akcií (revolúcií, vzbúr, vojenských prevratov) alebo postupného vnútorného prerodu režimov, ktoré sa dostali k moci nenásilnou (parlamentnou) cestou.
Diktátormi sa často stávali vodcovia politických strán a hnutí, ktoré mali významnú podporu v širokých vrstvách obyvateľstva. Nastolenie diktátorských režimov neraz ide ruka v ruke so zhoršením celkovej sociálno-ekonomickej situácie, s prehĺbením nestability, s vyostrením spoločenskej krízy. Ak demokraticky zvolená moc nedokáže uspokojivo riešiť nahromadené spoločenské problémy a stráca podporu v širokých masách obyvateľstva, potom sa môže vo vládnych kruhoch objaviť návrh hľadať východisko z prehlbujúcej sa krízy pomocou „silnej ruky“. S touto požiadavkou sa stotožňuje samotný líder, ktorý cíti, že v podmienkach demokracie svoju moc udržať nedokáže. V snahe získať pre obrat k diktatúre podporu širokej verejnosti sa líder obracia na ľudové masy, pričom obviňuje politických oponentov zo snahy o zneužitie demokracie vo svoj prospech na úkor celonárodných záujmov. V záujme odstránenia spoločenských problémov „silná osobnosť“ navrhuje zaviesť také opatrenia, ktoré znamenajú drastické obmedzenie demokracie a v konečnom dôsledku aj jej definitívne odstránenie.
Po prvopočiatočnom uchopení politickej moci diktátorom dochádza k čoraz väčšej mocenskej expanzii a napokon i k totálnemu ovládnutiu všetkých zložiek spoločenských štruktúr. Na rozdiel od demokracie je pre diktatúru príznačné odmietnutie princípu rozdelenia moci. Diktatúra potláča občiansku spoločnosť, všemožne obmedzuje nezávislé občianske aktivity, zakazuje činnosť politických strán, pošliapava občianske práva a politické slobody. Diktátorský režim siaha k diskriminácii skupín obyvateľstva, zavádza tvrdé obmedzenia politickej činnosti (napríklad ústavné zakotvenie vedúcej úlohy strany, tvoriace jadro diktatúry), prísne reglementuje verejný, kultúrny a umelecký život. Metódy politickej kontroly v podmienkach diktatúry sa opierajú predovšetkým o násilie a zvoľu mocenských špičiek.
V službách diktátorského režimu pôsobí represívny aparát, ktorého cieľom je zneškodnenie odporcov (často až ich fyzické odstránenie). Diktátor sa snaží potlačiť opozičnú politickú činnosť, pretože je presvedčený, že ohrozuje jeho dominantné postavenie. Aby si vytvoril ideové zázemie, povyšuje diktátorský režim určitú ideológiu na úroveň štátnej doktríny (komunizmus, nacizmus, fašizmus, náboženský fundamentalizmus). Jednou zo základných úloh tejto doktríny je ospravedlňovanie a glorifikácia existujúcich pomerov.
Diktatúra je v porovnaní s demokraciou málo tvorivá, odmieta rozmanitosť, dáva prednosť priemernosti. Vývoj vo svete sa vyznačuje silným demokratizačným nábojom. V posledných desaťročiach sa zrútili diktátorské režimy vo viacerých štátoch. V historickom súťažení s demokraciou ťahá diktatúra za kratší koniec.