Máloktorý pojem sa používa tak často ako pojem solidarita. Stanoviská alebo praktické kroky politických predstaviteľov, verejných činiteľov, zástupcov rôznych spoločenských organizácií a inštitúcií, ale aj bežných občanov sa neraz posudzujú podľa toho, či zodpovedajú princípom solidarity.
Život ľudí je ťažko predstaviteľný, ba až nemožný bez ich vzájomných väzieb vytvárajúcich spoločenskú súdržnosť na rôznych úrovniach – či už na úrovni rodiny, rodu, klanu, kmeňa, etnickej alebo jazykovej skupiny, náboženskej komunity, sociálnej triedy, profesionálnej skupiny, stavovskej korporácie, politickej organizácie, administratívnej jednotky, národa alebo štátu.
Solidarita pomáha vytvoriť spojivo medzi jednotlivcami a ich zoskupeniami. Znamená určitý typ jednoty založenej na spoločných záujmoch a hodnotách. Je to jednota zvnútornená, ktorú si jednotlivci osvojili, jednota oslovujúca a povzbudzujúca. Solidarita znamená najmä aktívny súcit a podporu, ktorú prejavujú jednotlivci alebo ich spoločenstvá voči činom či postojom iných jednotlivcov alebo ich spoločenstiev.
Solidarita má viacero podôb – môže siahať od obyčajných prejavov súcitu (napríklad povestnej mužskej a ženskej solidarity, vyplývajúcej zo snahy známych, priateľov a priateliek, kamarátov a kamarátok, pomôcť si navzájom v nepríjemných alebo aj v zložitých životných situáciách) až po dôležité opatrenia na úrovni štátnej politiky – vnútornej a zahraničnej.
Pojem solidarita vyvoláva prevažne pozitívne asociácie. To neprekvapuje. Veď čo môže byť ušľachtilejšie ako prejav empatie, podpora alebo praktická pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú, tým, čo sa ocitli v núdzi? Treba si však uvedomiť, že solidarita má aj svoju normatívnu stránku. Môže sa stať, že tento inštitút ľudskej súdržnosti a vzájomnej podpory slúži ako nástroj na dosahovanie zlých cieľov. Napríklad neslávne známa solidarita členov mafiánskeho gangu môže byť iba ďalším prostriedkom na dosahovanie kriminálnych cieľov, na páchanie zločinov a marenie spravodlivosti. Solidarita, akú si navzájom prejavujú diktátorské režimy, im zase pomáha potláčať demokraciu a ľudské práva vo vlastných krajinách a vyhýbať sa negatívnym následkom sankcií, ktorými ich trestajú medzinárodné organizácie odsudzujúce ich neľudskú prax.
Pre občianske spolunažívanie sú dôležité predovšetkým také prejavy solidarity, ktoré sa opierajú o hodnoty slobody, demokracie, ľudských práv a humanizmu. Súčasné spoločensko-politické usporiadanie na Slovensku – demokratický štát a otvorená spoločnosť – dáva predpoklady na to, aby občania dobrovoľne, spontánne či organizovane prejavovali solidaritu. Tak slovom, ako aj skutkami, navzájom (čiže dovnútra spoločnosti) alebo smerom von, voči ľuďom žijúcim v iných krajinách.
Platná ústava a zákony vytvárajú vhodný právny rámec na dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd, bránia činom smerujúcim k ich obmedzeniu alebo porušovaniu, povzbudzujú ľudí, aby sa správali voči spoluobčanom solidárne. Ústava a zákony určujú úlohy jednotlivých štátnych inštitúcií v dosahovaní strategického cieľa – aby spoločnosť bola dostatočne súdržná, aby v nej prevládala vzájomná dôvera, aby sociálne rozdiely medzi ľuďmi nevyúsťovali do hlbokej nerovnosti spôsobujúcej chudobu, diskrimináciu, sociálnu závisť, nevraživosť a neznášanlivosť.
V dejinách Slovenska ešte nikdy neexistovali lepšie spoločenské a materiálne podmienky na to, aby ľudia – ako jednotlivci alebo ako členovia rôznych komunít a iniciatív – slobodne a dobrovoľne prejavovali solidaritu s tými, ktorí ju potrebujú. Nikto im v tom nebráni, ani im to nenariaďuje a neprikazuje proti ich vôli.
Dobré občianske spolunažívanie je ťažko predstaviteľné bez prejavov každodennej ľudskej solidarity s tými, ktorí sa dostali do zložitej životnej situácie. Vyjadrenie solidarity je prvým krokom k aktívnej pomoci.