Migrácia je pohyb obyvateľstva cez hranice štátov alebo v ich rámci. Rozmanité príčiny spôsobujú, že ľudia – jednotlivo alebo spolu s ďalšími – menia miesto trvalého pobytu. Tým lepším prípadom – z hľadiska osudu konkrétneho človeka – je dobrovoľná zmena, ktorá je prejavom snahy zlepšiť si podmienky života, štúdia alebo práce. Horším prípadom je, keď nielen jednotlivci, ale aj celé skupiny ľudí opúšťajú svoje domovy nedobrovoľne, náhle a pod časovým tlakom, v úsilí zachrániť seba a svojich blízkych pred vojnou, násilím alebo prenasledovaním.

Migrácia ľudí je odveký fenomén. Vedci dnes dokážu zo zdrojov materiálnej a duchovnej kultúry zrekonštruovať pohyby veľkých skupín ľudí, niekedy aj celých národov, na iné územia, než na ktorých sa pôvodne nachádzali. Pomerne dobre je zdokumentované smerovanie ľudí cez hranice jednotlivých štátov alebo aj na iné kontinenty v priebehu posledných storočí. Genetické výskumy spoľahlivo potvrdzujú prítomnosť genetickej výbavy rôznych, neraz aj celkom vzdialených, etnických skupín v obyvateľoch mnohých štátov, čo vyvracia mýty o „čistej“ rase alebo „čistom“ národe.

Aj mnohí Slováci boli a sú migranti. O svojich skúsenostiach so životom v novom domove by mohli rozprávať státisíce Slovákov a Sloveniek, ktorí sa v 19. a 20. storočí sťahovali do rôznych krajín Európy a Ameriky.

Od roku 2015, keď sa do európskych štátov v dôsledku vojnových konfliktov a sociálnych nepokojov dostal väčší počet utečencov z Blízkeho východu a z Afriky, je na Slovensku téma zahraničnej migrácie jednou z najdiskutovanejších. Je to citlivá téma aj napriek tomu, že naša krajina patrí k tým európskym štátom, ktoré tzv. utečenecká kríza zasiahla najmenej. Niektorí slovenskí politici využili tému migrácie na zvýšenie svojej podpory vo voľbách. Podporovali v ľuďoch obavy z príchodu väčšieho počtu utečencov z krajín s iným kultúrnym a náboženským zázemím, živili v nich protiutečenecké nálady. Žiaľ, podarilo sa im zvýšiť odstup domáceho obyvateľstva od príslušníkov rôznych komunít (od moslimov, Afričanov, Ázijcov a ďalších).

Ako je to dnes s migráciou vo svete a na Slovensku? Pozrime sa na štatistiky.

Počet migrantov vo svete naozaj rastie. Podľa údajov OSN bolo v roku 2017 vo svete 258 miliónov migrantov, v roku 2015 ich bolo 244 miliónov, v roku 2000 – 173 miliónov.

Pre mnohých ľudí migrácia je otázkou života a smrti. Dnes je vo svete 68 miliónov nedobrovoľne premiestnených (vysídlených) osôb, vrátane 25 miliónov utečencov, 3 miliónov žiadateľov o azyl a viac ako 40 miliónov osôb premiestnených na území ich vlastných krajín.

Ženy tvoria 48 percent z celkového počtu migrantov vo svete. Približne 36,1 miliónov sú deti; 4,4 milióna sú zahraniční študenti a 150,3 milióna sú pracujúci migranti. Takmer 31 percent všetkých migrantov žije v Ázii, 30 percent v Európe, 26 percent v Severnej a Južnej Amerike, 10 percent v Afrike a 3 percentá v Oceánii.

A ako je na tom Slovensko v tomto porovnaní? Nie je to vôbec tak, že cudzinci začali objavovať Slovensko až v posledných rokoch, v súvislosti s utečeneckou krízou. Podľa štatistických údajov žilo v roku 2018 na Slovensku na základe oficiálneho povolenia viac ako 121 tisíc osôb s cudzím štátnym občianstvom (v roku 2004, keď SR vstúpila do Európskej únie, tu žilo 22 tisíc cudzincov). Cudzinci predstavujú dnes 2,22 percenta z celkovej populácie SR, čo je šiesty najnižší podiel v celej EÚ (menší je iba v Chorvátsku, Bulharsku, Litve, Poľsku a Rumunsku). Na porovnanie – v susednej Českej republike dosahuje podiel cudzincov na celkovom obyvateľstve 4,86 percenta, v susednom Rakúsku 14,71 percenta.

Podiel občanov nečlenských krajín EÚ na celkovom počte cudzincov v SR je 54 percent. Sú to predovšetkým Ukrajinci – tých je 20,5 percenta, čo je najväčšia komunita cudzincov žijúcich na Slovensku, ďalej Srbi, Rusi, Vietnamci, Číňania a Kórejci. Občania iných členských štátov EÚ tvoria 46 percent to všetkých cudzincov žijúcich na Slovensku.

Majitelia zahraničných pasov žijúci v SR sú celkom dobre integrovaní do spoločnosti. Mnohí z nich tu pracujú, vytvárajú materiálne a nemateriálne hodnoty, platia dane a odvody a spolu s občanmi SR prispievajú k rozvoju krajiny. Ich prítomnosť je žiadúca a prináša našej krajine vypočítateľný osoh.

Na Slovensko však prichádzajú aj ľudia, ktorí tu hľadajú útočisko pred prenasledovaním a vojnami. Sú to utečenci. Mnohých ľudí na Slovensku by asi prekvapilo, že počet žiadateľov o azyl bol v posledných rokoch (t. j. v období tzv. utečeneckej krízy) oveľa menší než v rokoch predchádzajúcich vstupu SR do EÚ. Napríklad v roku 2018 ich bolo iba 178; kým v roku 2003 o azyl v SR žiadalo až 10 358 ľudí.

V roku 2018 Slovensko udelilo azyl šiestim cudzincom. Za 25 rokov (od roku 1993 až doteraz) získalo na Slovensku azyl 855 osôb, ďalším 746 osobám bola udelená doplnková alebo iná medzinárodná ochrana.

K ľuďom, ktorí hľadajú u nás azyl a útočisko pred hrozbami a nebezpečenstvom, by sme mali pristupovať v súlade so základnými princípmi humanizmu a solidarity.