Liberálna demokracia je takým spoločensko-politickým a právnym usporiadaním, v ktorom sa reprezentatívna demokracia snúbi s vládnutím na základe princípov ústavného liberalizmu a v ktorom sú chránené práva všetkých občanov bez rozdielu. Je to usporiadanie, v ktorom sú zavedené také obmedzenia moci, aby zabránili diskriminácii rôznych skupín (napríklad etnických, rasových, náboženských a sexuálnych menšín, starších ľudí, zdravotne postihnutých občanov apod.).
Liberálna demokracia nie je samostatná politická ideológia (hoci slovo „liberálna“ v samotnom názve odkazuje na prvky určitého ideologického konceptu). Liberálna demokracia nie je ani vláda liberálov – nositeľov alebo podporovateľov liberálnych myšlienok. Je to usporiadanie, ktoré zabezpečuje najvhodnejšie podmienky pre slobodnú demokratickú súťaž medzi zástancami všetkých myšlienkových prúdov zlučiteľných s demokratickým zriadením a s demokratickými hodnotami: medzi nositeľmi a podporovateľmi konzervatívnych, kresťanskodemokratických, sociálnodemokratických, socialistických, liberálnych, zelených a iných politických programov a posolstiev.
Liberálna demokracia existuje dnes v drvivej väčšine európskych krajín (predovšetkým v členských štátoch EÚ a NATO), v USA, Kanade, Austrálii, Novom Zélande, v Izraeli, Japonsku, v Južnej Kórei, na Taiwane, ako aj vo viacerých krajinách Južnej Ameriky (Uruguaj, Argentína, Brazília).
Kľúčový význam pre liberálnu demokraciu má legislatívna úprava a prax uplatňovania práv občanov. Tieto práva sú nielen zakotvené v ústave a v zákonoch, ale sú aj reálne vykonávané v každodennom živote. Vláda zákona je definičným znakom liberálnej demokracie. Nijaká štátna alebo spoločenská inštitúcia, takisto nijaký jednotlivec tu nestoja nad právom. Občania sú si rovní pred zákonom a štátne orgány sú povinné dodržiavať zákon.
V liberálnej demokracii sú zabezpečené podmienky, aby sa pravidelne striedali vládne zostavy na základe slobodných a spravodlivých volieb. V období medzi voľbami majú občania možnosť ovplyvňovať vývoj v krajine prostredníctvom uplatňovania svojich politických práv (právo na zhromažďovanie, na združovanie, petičné právo, sloboda prejavu, sloboda tlače). Cenzúra je v liberálnej demokracii zakázaná, náboženská sloboda je zaručená pre vyznávačov všetkých vierovyznaní. Svoju vôľu môžu občania v liberálnej demokracii vyjadrovať účasťou na všeľudových hlasovaniach (referendách) , ktoré sa týkajú dôležitých otázok vývoja spoločnosti. Vláda musí rozhodnutia podobných hlasovaní nielen rešpektovať, ale aj vytvoriť podmienky na ich praktickú realizáciu.
Nedotknuteľnosť osobného života, právo na súkromné vlastníctvo, sloboda umeleckej tvorby sú ďalšími charakteristikami liberálnej demokracie. Liberálna demokracia sa vyznačuje vysokou mierou tolerancie voči inakosti, voči občanom s odlišnými identitami (s etnickou, náboženskou, sexuálnou a ďalšími). Je založená na názorovom a politickom pluralizme a je nezlučiteľná s potlačovaním alebo prenasledovaním tých, ktorí majú na vývoj v krajine odlišný názor. Tieto charakteristiky majú veľký význam pre kvalitu občianskeho spolunažívania.
Vysoká miera pružnosti a otvorenosti systému liberálnej demokracie, ako aj vysoká úroveň celkovej dôvery medzi ľuďmi navzájom a voči inštitúciám ho predurčuje k tomu, aby sa práve tento typ spoločenského usporiadania vyvíjal ako spoločnosť otvorená – voči vlastným občanom, ich právam a záujmom, ako aj voči vonkajšiemu svetu.
V dôsledku autoritárskych mocenských deformácií po vzniku samostatnej Slovenskej republiky bolo Slovensko v druhej polovici deväťdesiatych rokov považované za štát s neliberálnou demokraciou, t. j. za krajinu s režimom, v ktorom síce formálne existovali demokratické procedúry (voľby, deľba moci a pod.), ale vládnutie a uplatňovanie práv občanov sa dostávalo do rozporu s princípmi ústavného liberalizmu (právny štát, ochrana ľudských a menšinových práv, rovnosť občanov pred zákonom). Vstupom do Európskej únie Slovenská republika potvrdila svoju príslušnosť k spoločenstvu krajín s liberálnodemokratických režimom.
Najväčšími kritikmi a nepriateľmi liberálnej demokracie sú dnes extrémistické sily rôzneho ideového a politického zafarbenia, ktoré ju považujú za prekážku realizácie ich protidemokratických predstáv. Radi by využili liberálnodemokratický systém na získanie politickej moci, aby ho následne odstránili a tým aj zničili priaznivé podmienky pre pokojné občianske spolunažívanie.