Rešpektovanie princípu rovnosti má pre občianske spolunažívanie kľúčový význam. Rovnosť je jeden zo základných princípov, ktoré určujú charakter vzťahov medzi ľuďmi navzájom i medzi spoločnosťou a jednotlivcami. Stanovuje, že všetci ľudia bez ohľadu na pôvod a iné charakteristiky majú rovnaké práva, že nikto nesmie byť diskriminovaný.
Rešpektovanie rovnosti ľudí má viacero dimenzií. Politický aspekt súvisí najmä s prístupom k riadeniu spoločnosti, k vládnutiu v štáte, s výkonom ľudských práv a podmienkami pre slobodný život jednotlivca (účasť na politickom procese, volebné právo, politické a občianske slobody, rovnosť pred zákonom a pod.). Ekonomický aspekt súvisí s účasťou na pracovnom procese, na tvorbe materiálnych a duchovných hodnôt (právo na prácu, na spravodlivé odmeňovanie, zákaz diskriminácie na pracovisku a pod.) Sociálny aspekt súvisí najmä so súdržnosťou spoločnosti, so solidaritou, so schopnosťou spoločnosti pomôcť jednotlivcovi pri prekonávaní ťažkých životných situácií.
Pre celkový vývoj spoločnosti a život jednotlivcov je dôležité, aby existovala rovnosť šancí na sebarealizáciu ľudí. Samozrejme, realita je zložitejšia a podmienky na individuálnu sebarealizáciu sa odvíjajú od množstva faktorov, pričom niektoré z nich jednotlivec nemôže sám ovplyvniť. Ľudia sa rodia a vyrastajú v odlišných sociálnych prostrediach, žijú v rodinách a spoločenstvách s rozdielnym sociálnym statusom, s odlišnou mierou materiálneho blahobytu, vzdelanostnou úrovňou, kultúrnymi osobitosťami. Okrem toho sa vyznačujú odlišnými schopnosťami (vedomosťami, zručnosťami, talentom) vykonávať určité povolania, plniť určité sociálne roly.
Nejde pritom o to, aby spoločnosť tieto individuálne odlišnosti popierala a snažila sa ich mechanicky odstrániť (napokon, to sa ani nedá). Ide predovšetkým o to, aby spoločnosť vytvárala pre jednotlivcov také podmienky, ktoré by im zabezpečovali rovnoprávnosť, rovnosť pred zákonom, aby odstraňovala prekážky, ktoré tomu bránia, aby pomáhala ľuďom zo znevýhodnených sociálnych prostredí prekonávať stav neoprávnenej nerovnosti – to jest takej nerovnosti, ktorá mohla vzniknúť v dôsledku nepriaznivých okolností, aké jednotlivec nemal možnosť ovplyvniť a zmeniť. Na prekonávanie takýchto stavov sa v modernej demokratickej spoločnosti uskutočňujú špeciálne programy antidiskriminácie a vyrovnávania príležitostí.
Štáty sa od seba odlišujú podľa toho, ako pristupujú k otázke rovnosti.
Fašistické režimy, ktoré vyznávali nacionalistické a rasistické ideológie, zatracovali princíp rovnosti ľudí Naopak, za základ pokladali princíp nerovnosti, diskriminácie, prenasledovania a dokonca aj fyzickej likvidácie odlišných osôb. Takýto prístup uplatňovalo nacistické Nemecko či vojnový slovenský štát vo vzťahu k Židom a Rómom.
Hoci komunistické režimy sa hlásili k princípu sociálnej rovnosti a deklarovali nevyhnutnosť postupného prekonávania triednych rozdielov, v skutočnosti vytvorili stav nerovnosti medzi radovými občanmi a tými privilegovanými osobami, ktoré aktívne podporovali činnosť vládnucej komunistickej strany, prípadne sa angažovali vo vedení štátu.
Naopak moderná liberálna demokracia je spoločenským usporiadaním, v ktorom je princíp rovnosti občanov absolútnou prioritou. Skutočne dobré občianske spolunažívanie je možné iba medzi rovnoprávnymi a rovnocennými slobodnými ľuďmi. Je neprijateľné rozdeľovať ľudí na „lepších“ a „horších“ len preto, že majú odlišný pôvod, inú farbu pleti či náboženskú príslušnosť.