Politika je činnosť ľudí spojená s ovplyvňovaním, získaním a udržaním moci, s riadením spoločnosti prostredníctvom k tomu špeciálne vytvorených inštitúcií. Do tejto činnosti sa premietajú predovšetkým záujmy konkrétnych sociálnych skupín a jednotlivcov, ich predstavy o riešení spoločenských problémov a hodnoty, ktoré tieto skupiny vyznávajú a usilujú sa presadzovať najprv v procese súťaže o moc a potom aj v rámci vládnutia.

Politika sa prejavuje prostredníctvom konania rôznych spoločenských skupín a inštitúcií, ktoré z mocenských pozícií ovplyvňujú a kontrolujú spoločenské vzťahy alebo sa usilujú vydobyť si mocenské pozície. Je to činnosť zameraná na zachovanie alebo zmenu existujúceho rozdelenia moci v spoločnosti. Na politickom procese, ktorý by sa dal prirovnať k prúdu skladajúcemu sa z viacerých činností vo sfére vládnutia a riadenia spoločnosti, participuje v modernej spoločnosti veľa aktérov.

V podmienkach liberálnej demokracie sa radoví občania priamo zapájajú do výberu svojich zástupcov, tí následne ich vôľu a predstavy realizujú v praxi. Občania sa zúčastňujú na výbere zástupcov pravidelnou účasťou na voľbách. Bez slobodných a spravodlivých volieb nemôže byť politika demokratická a politická moc legitímna. Hlavnou funkciou volieb je na základe otvorenej politickej súťaže vytvoriť skupiny reprezentantov, ktorých úlohou je profesionálne vykonávať aktivity súvisiace s uplatňovaním moci.

Pre tieto aktivity existujú špeciálne inštitúcie. Predovšetkým je to samotný štát, najvyššia autorita, ktorá formuje politický systém – všeobecný rámec pre politický proces a pre riadenie spoločnosti. Štát reguluje tento proces prostredníctvom osobitných noriem.

Hlavnými aktérmi politiky v zastupiteľskej demokracii sú politici a ich združenia (zoskupenia). Ide o politické strany, ktoré sa uchádzajú o podporu občanov a poverenie na výkon moci na rôznych úrovniach (celoštátnej, regionálnej, miestnej). Politické strany, ktoré v súčasnej organizačnej podobe existujú de facto od druhej polovici 19. storočia, sú dobrovoľnými združeniami osôb, vytvorenými na základe určitých ideových predstáv, so špecifickými programami a personálnym zázemím. V podmienkach demokratickej spoločnosti strany plnia integračnú funkciu: spájajú ľudí – vlastných členov, ale aj nečlenov, podporovateľov, voličov – vďaka spoločným aktivitám, ktoré bezprostredne vplývajú na vývoj spoločnosti a krajiny. Politické strany tiež agregujú (zoskupujú) záujmy rôznych sociálnych skupín. Nezastupiteľnou funkciou strán v reprezentatívnej demokracii je konštituovanie politickej elity, t. j. spoločenstva ľudí vykonávajúcich moc z poverenia občanov. Takisto je nezanedbateľná informačno-vzdelávacia funkcia demokratických strán, ktoré prispievajú k zvýšeniu úrovne informovanosti občanov o základoch demokratického politického procesu a jeho osobitostiach v príslušnej krajine.

V užšom zmysle slova je politika činnosťou určitých síl (jednotlivcov, strán, štátnych inštitúcií či iných aktérov) v konkrétnych oblastiach (ako je ekonomika, sociálne veci, školstvo, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, národnostné menšiny, kultúra, vonkajšie vzťahy, bezpečnosť, obrana apod.). Jej cieľom je také riešenie problémov, ktoré by bolo založené na ideových a hodnotových preferenciách politických aktérov s využitím mocenských nástrojov. Tu sa dá hovoriť o ekonomickej, sociálnej, školskej, zdravotníckej či inej politike. Ide o strategické konanie štátu v konkrétnej oblasti vývoja spoločnosti, ktoré je legitimizované podporou obyvateľstva.

Politika je najdynamickejšia sféra spoločenskej činnosti. Štátna ideológia komunistického režimu roky vnucovala obyvateľom mylné presvedčenie, že je to ekonomika, ktorá rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje spoločenské vzťahy a celkový vývoj spoločnosti. V skutočnosti sú to však najmä pohyby v oblasti politiky, ktoré prinášajú zmeny v spoločnosti, či už smerom k lepšiemu alebo k horšiemu. Napríklad v roku 1948 v Československu to bol politický prevrat (uchopenie moci komunistickou stranou), ktorý viedol k nastoleniu nedemokratického režimu a v konečnom dôsledku aj iného typu spoločenského systému vrátane systému ekonomického. V roku 1989 to zase bola nenásilná politická novembrová revolúcia, ktorá zmenila celkové spoločenské usporiadanie v Československu i na Slovensku.