Pojem ideológia prvýkrát použil začiatkom 19. storočia francúzsky filozof A. Destutte de Tracy, ktorý sa vo svojej práci Eléments d’idéológie pokúsil o vysvetlenie politiky a etiky tak, že ich základ hľadal predovšetkým vo vedomí ľudí, v ich svetonázore. Keďže hneď po vzniku tohto pojmu sa vynorili pochybnosti, či je vôbec možné vysvetliť ľudskú spoločnosť na základe predstáv, ktoré o nej ľudia majú, nadobudol pojem „ideológia“ punc istej špekulatívnosti. Napriek tomu sa ujal a stal sa neodmysliteľnou súčasťou spoločenskovedného lexikónu.

Ideológiu chápeme predovšetkým ako súhrn názorov a ideí vyjadrujúcich vzťah k sociálnej realite, k spoločnosti a jej fungovanie. Ideológia vyjadruje predstavy, zámery, záujmy a ciele jednotlivcov, sociálnych skupín, náboženských komunít, spoločenských združení, politických zoskupení a iných subjektov. Človek žije v určitom ideologickom priestore, rovnako ako v konkrétnom ekonomickom, politickom a kultúrnom prostredí. V bežnom živote sa stretáva s ideológiou vo forme ideovo-politických doktrín, ktoré sú základom pre činnosť politických strán a hnutí.

V ideológiách sa odráža rozdielny vzťah k realite, k sociálnym a politickým procesom, k záujmom jednotlivých ľudských spoločenstiev. Rozlišujeme ideológie umiernené a radikálne, progresívne a ochranárske, revolučné a reformistické, totalitné a demokratické. Keďže mnohé dnešné ideologické doktríny nadväzujú na politické prúdy sformované v 19. až 20. storočí, dajú sa klasifikovať aj v rámci známej „pravo-ľavej“ schémy ideového spektra. V tomto kontexte najčastejšie hovoríme o ideológii konzervatívnej, liberálnej a socialistickej (sociálno-demokratickej). Pochopiteľne, táto schéma nie je vyčerpávajúca, keďže samotný ideologický priestor je veľmi rozmanitý a obsahuje prvky spojené s dobovými, národnými a lokálnymi špecifikami. Napríklad v dvadsiatom storočí bol vývoj vo svete i v jednotlivých krajinách poznačený takými ideovo-politickými doktrínami ako komunizmus, fašizmus, nacizmus, anarchizmus, náboženský fundamentalizmus. Podľa hodnotenia národného faktora v spoločnosti či v štáte je možné rozlišovať ideológie nacionalistické (v extrémnej podobe až šovinistické a rasistické) a nenacionalistické, kozmopolitné.

Medzi ideológiou a politickým systémom, politickým režimom a politickou etikou existuje súvislosť. Ideológia vyjadruje ideály, hodnoty a ciele, o dosiahnutie ktorých sa politika usiluje.

Vo verejnom živote často pozorujeme tzv. ideologizáciu politiky, čiže podriaďovanie politickej praxe ideologickým koncepciám a predstavám. Nadmerné zasahovanie ideológie do rôznych oblastí verejného života vyvoláva riziko spoločenských deformácií. Najkrikľavejším príkladom agresívnej ideologizácie politického a verejného života je povýšenie určitej ideológie na úroveň štátnej doktríny, čo je typické pre totalitné režimy. Pre prax takýchto režimov je charakteristický represívny prístup, ktorý sa zakladá na potláčaní iných ideológií, odlišných od oficiálnej štátnej doktríny. Naopak, demokratická spoločnosť otvoreného typu vytvára rámec pre koexistenciu a súťaž rôznych ideológií.