Pojmom občianska spoločnosť označujeme spoločnosť, ktorá je nezávislá od štátu a pre ktorú sú charakteristické rozvinuté sociálne vzťahy medzi jej jednotlivými členmi – občanmi. To, že občianska spoločnosť je od štátu nezávislá, neznamená, že s ním musí byť vo vzťahu konfrontácie alebo konfliktu. Občianska spoločnosť existuje mimo štruktúr štátu, ale v súčinnosti s ním. Darí sa jej v takom štáte, v ktorom je zabezpečený režim ústavného vládnutia, priorita práva a zákonnosť. Inými slovami, skutočným partnerom občianskej spoločnosti môže byť iba demokratický právny štát.
Samotný pojem „občianska spoločnosť“ je skoršieho dáta. Myšlienke občianskej spoločnosti sa už v prvom. storočí pred n. l. venoval Cicero, potom sa ňou zaoberali filozofi ako Thomas Hobbes, John Locke, Jean-Jacques Rousseau či Georg Wilhelm Friedrich Hegel. Z občianskej spoločnosti sa postupne stala jedna z ústredných tém sociálnej vedy, ale aj jedna z hlavných otázok sociálneho emancipačného hnutia na Západe. Občianska spoločnosť je súhrnom viacerých aktérov – mimovládnych organizácii (združení, spolkov, nadácií), neformálnych iniciatív, aktivistov obhajujúcich záujmy občanov v rôznych oblastiach (ľudské práva, práva príslušníkov menšinových komunít, transparentnosť a boj proti korupcii, životné prostredie, rozvoj vidieka, urbanizmus, sociálne služby, životný štýl a voľnočasové aktivity, kultúra, šport apod.). Aktéri občianskej spoločnosti vstupujú do riešenia spoločenských problémov na lokálnej, regionálnej a celoštátnej úrovni.
Pre občiansku spoločnosť je charakteristický slobodný rozvoj nezávislej občianskej aktivity, nerušená činnosť masových hnutí, spoločenských združení, politických strán a záujmových zoskupení. Jedným z hlavných cieľov nezávislej občianskej aktivity je decentralizácia štátnej moci a odovzdanie niektorých jej právomocí samospráve, ktorá sa maximálne približuje občanom. Pre občiansku spoločnosť je príznačná snaha riešiť vznikajúce problémy cestou vyjednávania, dohody, dosahovaním spoločenského konsenzu. Napríklad vzťah väčšiny a menšiny sa v občianskej spoločnosti rieši na základe rešpektovania práv a záujmov príslušníkov obidvoch týchto spoločenstiev, avšak s osobitným zreteľom na to, aby nedochádzalo k diskriminácii slabšieho, čiže menšiny. Využívajúc demokratické pravidlá, právny štát vytvára potrebný rámec pre existenciu občianskej spoločnosti. Demokracia umožňuje občianskej spoločnosti efektívne ovplyvňovať spravovanie vecí verejných. Občianska spoločnosť ovplyvňuje politický systém predovšetkým vďaka demokratickým zákonom a rozdeleniu moci. Pre jej vývoj je dôležité, aby politická moc bola plne legitímna a demokratická.
Občianska spoločnosť vytvára pre občana akési bezpečnostné pásmo, ktoré ho chráni pred neodôvodnenými tlakmi a zásahmi zo strany štátnych štruktúr. Občiansku spoločnosť tvoria predovšetkým slobodní a samostatní jednotlivci, spoliehajúci sa na vlastné sily, vstupujúci do spolupráce i súťaže s ostatnými členmi spoločnosti. Títo jednotlivci sa vyznačujú aktívnym občianskym postojom, záujmom o riešenie spoločenských problémov a starostlivosťou o veci verejné. Občianska spoločnosť je nezlučiteľná s ideou a praxou sociálnej, etnickej, rasovej, náboženskej a inej výlučnosti.