Nacizmus (alebo nacionálny socializmus) bol najextrémnejšou a najbrutálnejšou formou fašizmu. Vznikol v 20. rokoch dvadsiateho storočia v Nemecku ako politické hnutie, ktorého hlavným cieľom bolo vytvorenie „rasovo čistého“ nemeckého štátu. Ten mal postupne za pomoci víťazných dobyvateľských vojen rozšíriť svoj „ životný priestor“ a ovládnuť celý svet.

Nacizmus vládol v Nemecku v rokoch 1933 – 1945. Nacionálno-socialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP) nastolila krutý totalitný režim, zaviedla masové represálie proti ideovým odporcom, zakázala všetky ostatné politické strany a uväznila tisícky ich predstaviteľov (komunistov, sociálnych demokratov, liberálov, konzervatívcov). Koncom 30. rokov Nemecko rozpútalo druhú svetovú vojnu, ktorá spôsobila nevídané utrpenie ľuďom v Európe a v iných častiach sveta.

Nacizmus ako ideológia a politické hnutie v sebe spájal všetky definičné znaky fašizmu charakteristické aj pre jeho ďalšie národné verzie – odpor k demokracii, totalitarizmus, vodcovský princíp, vypätý nacionalizmus, militarizmus, agresívnu zahraničnú politiku. Bol veľmi radikálny v presadzovaní rasizmu, najmä voči Židom. Antisemitizmus bol jedným zo základných pilierov ideológie nacizmu a plnil funkciu oslovenia širokých más podliehajúcich historicky zdedeným protižidovským stereotypom – tak v Nemecku a v Rakúsku, ako aj v satelitných krajinách (na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku a inde).

Oproti niektorým iným národným verziám fašizmu bola v ideologickom arzenáli nacizmu v oveľa výraznejšej podobe prítomná protikapitalistická a socialistická rétorika. Už samotný názov nacistickej strany („robotnícka“, „socialistická“) svedčil o tom, že ide o pokus poskytnúť širokým masám verziu socializmu odlišnú od internacionalistického marxizmu (resp. komunizmu) – národnú, nemeckú, založenú na germánskych tradíciách a myšlienke árijskej nadradenosti nad inými národmi.

Nacistom sa podarilo v 20. rokoch využiť medzi obyvateľmi vtedajšieho Nemecka rozšírený komplex z porážky v prvej svetovej vojne a pomocou demagógie zmobilizovať početné skupiny ľudí na boj proti následkom „versaillského diktátu“. Politický program NSDAP obsahoval výzvu na zvrátenie výsledkov prvej svetovej vojny, na militarizáciu ekonomiky a obnovenie vojenského potenciálu Nemecka, na zjednotenie všetkých Nemcov v rámci silného štátu pod vládou „skutočne pronárodnej“ (t. j. nacistickej) strany. Tá mala zbaviť Nemecko všetkých cudzorodých, nenemeckých živlov a zabezpečiť pre Nemcov potrebný „životný priestor“. Kniha nacistického vodcu Adolfa Hitlera „Mein Kampf“ (Môj boj) bola návodom na praktické uskutočnenie nacistickej politiky vrátane genocídy Židov. V roku 1933, keď NSDAP prevzala moc, sa postuláty Hitlerovej knihy stali základom politiky nemeckého štátu.

Vládnutie nacistov na jednej strane sprevádzalo nadšenie ich podporovateľov (na posledných slobodných voľbách do nemeckého Reichstagu v roku 1932 NSDP získala 11,737 miliónov hlasov, čo bolo 33,1 % celkového počtu zúčastnených voličov), na druhej strane atmosféra neslobody a politického násilia, prenasledovania a strachu. Masové kádrové čistky, propaganda rasovej nenávisti, protižidovské pogromy, vyhadzovanie nepohodlných profesorov z univerzít, odstránenie „nevhodnej“ literatúry z knižníc s následným spaľovaním „škodlivých“ kníh – to bola realita každodenného života v Tretej ríši v 30. rokoch. Po rozpútaní druhej svetovej vojny nacisti uviedli do pohybu diabolský mechanizmus vraždenia na území okupovaných štátov a v samotnom Nemecku. Za obeť mu padli milióny Židov, Rómov, príslušníkov slovanských a iných národov, vojnových zajatcov i bežných civilistov. S postupujúcimi armádami krajín protihitlerovskej koalície, ktoré si predsavzali, že zlikvidujú nacistický režim priamo v jeho materskej krajine, sa život v Nemecku, najmä od roku 1944, premenil na peklo. Výsledkom vládnutia nacistov bola zruinovaná krajina, milióny obetí a rozdelenie nemeckého štátu, ktoré trvalo takmer polstoročie. Súčasné demokratické Nemecko, ktoré prešlo procesom denacifikácie, odsudzuje zverstvá nacizmu a robí všetko pre to, aby už nikdy z nemeckej pôdy nevzišla hrozba pre okolitý svet v podobe nacistickej totality.