Komunizmus je ideológia, politické hnutie a spoločenské usporiadanie, ktoré je založené na predstave spoločnosti vybudovanej na princípoch rovnosti ľudí v prístupe k výrobným prostriedkom, výsledkom práce a vlastníctvu. V ideálnej komunistickej spoločnosti malo existovať spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov, mali zaniknúť peniaze, zmiznúť rozdiely medzi sociálnymi triedami a štát mal postupne odumrieť. Tento ideál sa ukázal ako neuskutočniteľný, nikdy sa ho nepodarilo naplniť v skutočnom živote. Pod ideovou zástavou komunizmu vznikli režimy, ktorých prax je dnes považovaná za stelesnenie toho horšieho, čo ľudstvo v modernej dobe zažilo. Počas niekoľkých desaťročí boli stovky miliónov obyvateľov týchto štátov, v ktorých bola odstránená demokracia, vystavené neslobode, masovým represiám, sociálnemu a technologickému zaostávaniu, potláčaniu individuálnej iniciatívy, ako aj agresívnym výbojom proti iným štátom.

V 20. storočí sa komunistické hnutie pokúsilo o realizáciu svojich predstáv v niektorých krajinách (po prvej svetovej vojne v Rusku, po druhej svetovej vojne v krajinách východnej a strednej Európy vrátane Československa, ako aj v krajinách východnej Ázie). Tento pokus koncom 20. storočia stroskotal. Komunistické režimy padli, blok komunistických štátov v Európe sa rozpadol, komunistické strany vo väčšine bývalých komunistických krajín sa premenili na marginálne politické sily.

Iba v niektorých štátoch Ázie (Čína, Severná Kórea, Vietnam, Laos) a na Kube dnes vládnu strany, ktoré sa oficiálne hlásia ku komunistickej ideológii. V niektorých z nich (Čína, Vietnam, do istej miery aj Kuba) sa ich vedenie usiluje o spojenie základov komunistického režimu (vláda jednej strany, neexistencia politického pluralizmu, centralizované vedenie) s prvkami kapitalistickej ekonomiky (trhové vzťahy, súkromné vlastníctvo, intenzívne zapájanie sa do medzinárodnej deľby práce). Samotný fakt, že komunistické režimy musia v záujme svojho prežitia zavádzať kapitalistické prvky do fungovania ekonomiky, svedčí o neudržateľnosti koncepcie budovania komunistickej spoločnosti. Represívny režim v Severnej Kórei nebol schopný v dôsledku vlastnej uzavretosti uskutočniť nijaké vnútorné zmeny a na zabezpečenie svojho prežitia dnes vydiera svet použitím jadrových zbraní.

Myšlienky o rovnosti ľudí ako základnom princípe usporiadania spoločnosti sú také staré ako sama ľudská spoločnosť. O teoretické zdôvodnenie tohto princípu sa pokúšali v minulosti mnohí myslitelia (napríklad tzv. utopickí socialisti, ktorí vykresľovali ideálnu spoločnosť, aká by mohla vzniknúť v budúcnosti), vo väčšine prípadov však tieto teórie zostávali iba súborom zverejnených predstáv. Zmena nastala vtedy, keď tieto myšlienky zaradili do svojho ideologického arzenálu masové sociálne hnutia. Tak vzniklo v 19. storočí v Európe komunistické hnutie, ktorého ideologickým základom bol marxizmus – teoretické zdôvodnenie nevyhnutnosti triedneho boja, v ktorom robotnícka trieda mala zvíťaziť nad buržoáziou, nastoliť svoju diktatúru, odstrániť kapitalizmus a vybudovať beztriednu spoločnosť založenú na princípoch rovnosti. Autormi Manifestu komunistickej strany boli nemeckí myslitelia Karl Marx a Friedrich Engels, ktorých spájala predstava o revolučných zmenách v spoločnosti v dôsledku víťazstva robotníckej triedy.

Najradikálnejšiu podobu nadobudlo revolučné komunistické hnutie v Rusku, kde začiatkom 20. storočia vznikol boľševizmus, protagonistom ktorého bol Vladimír Lenin, zakladateľ radikálnej frakcie v ruskej sociálno-demokratickej strane. Lenin stál v roku 1917 na čele prevratu, ktorý priviedol k moci komunistickú stranu. Komunisti v Rusku vytvorili usporiadanie, ktorého základné charakteristiky poznačili vývoj vo všetkých tých krajinách, kde v druhej polovici 20. storočia vznikli komunistické režimy. Išlo o otvorenú diktatúru, vládu jednej strany, jednotnú štátnu ideológiu, represie voči odporcom, zoštátnenie súkromného vlastníctva, vytvorenie straníckej nomenklatúry, t. j. osobitnej skupiny ľudí so silnými sociálnymi privilégiami a mocenským postavením. V najkrutejšej podobe pôsobil komunistický režim v Sovietskom zväze v období, keď na čele štátu stál Josif Stalin (30. – 50. roky).

Nastolenie komunistických režimov po druhej svetovej vojne v Európe bolo sprievodným javom geopolitickej expanzie ZSSR. Sovietsky zväz sa snažil o zachovanie svojej dominancie a násilne potláčal pokusy o spoločenské zmeny v iných krajinách (NDR 1953, Maďarsko 1956, Československo 1968). Komunistická idea sa nenapraviteľne zdiskreditovala – namiesto ideálu rovnosti a solidarity vládla v komunistických štátoch nesloboda, strach občanov o svoju existenciu a obavy z budúcnosti.